Čo je kultivar

Často sa v našej praxi stretávame s tým, že zákazníci nerozumejú názvom rastlín, kontaktujú nás, že chcú napríklad základnú formu a nevedia ktorá z ponuky to je. Poďme si teda vysvetliť, ako to s tým názvami a kultivarmi rastlín je.

Čo je kultivar a ako vzniká?

Kultivar je termín používaný v záhradníctve, botanike a poľnohospodárstve na označenie konkrétneho kultivovaného variantu rastlín. Ide o rastliny, ktoré boli vyšľachtené alebo selektované na základe jedinečných vlastností, ako sú farba kvetov, tvar listov, odolnosť voči chorobám, výnos alebo rastové vlastnosti. Slovo „kultivar“ vzniklo spojením slov kultivovaný a varieta (varianta). Pri ovocných druhoch sa používa označenie odroda. Tieto rastliny zohrávajú významnú úlohu v záhradníctve, keďže prinášajú rôznorodosť a umožňujú pestovateľom prispôsobiť výber rastlín podľa ich potrieb a vkusu.

Píše sa za vedecký (botanický) názov obyčajným písmom s veľkým prvým písmenom a uzatvára sa do jednoduchých úvodzoviek. Príklad: Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´. Teda Cedrus atlantica je základný botanický názov druhu a ´Glauca Pendula´ označuje konkrétny kultivar. Pokiaľ zákazník zháňa základný druh, tak ten pri správnom označovaní nikdy nemá názov v úvodzovkách.

Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´

Ako vzniká kultivar?

Vývoj kultivaru je zložitý proces, ktorý zahŕňa vedomú selekciu, šľachtenie a rozmnožovanie rastlín s cieľom zachovať ich špecifické vlastnosti. Tento proces môže zahŕňať:

      1.   Selekciu z prírody

Niektoré kultivary vznikajú náhodou v prírode, kde sa v populácii objaví rastlina s výnimočnými vlastnosťami, napríklad nezvyčajnou farbou kvetov alebo lepšou odolnosťou. Tieto rastliny sa odoberú z prirodzeného prostredia a ďalej množia.

      2.   Kríženie rastlín

Kríženie je proces, pri ktorom sa kombinujú vlastnosti dvoch rodičovských rastlín. Pestovatelia zámerne opeľujú kvety vybraných rastlín, čím dosiahnu kombináciu požadovaných vlastností u ich potomstva. Tento spôsob je bežný pri vývoji nových okrasných a úžitkových druhov.

      3.   Mutácie (mutagenéza)

Mutácie vznikajú prirodzene alebo môžu byť umelo vyvolané napríklad chemickými látkami alebo žiarením. Ak mutácia vedie k želaným vlastnostiam, takýto jedinec sa rozmnoží, aby vznikol nový kultivar.

      4.   Tkanivové kultúry

Moderné technológie umožňujú pestovať rastliny z malých kúskov rastlinného pletiva v laboratórnych podmienkach. Tkanivové kultúry zabezpečujú, že každý nový jedinec má identické vlastnosti ako materská rastlina. Tento spôsob je obzvlášť vhodný pri množení vzácnych a pomaly rastúcich rastlinách.

Prečo sú kultivary dôležité?

Kultivary prinášajú mnoho výhod:

   •       Dekoratívny účel: Vyšľachtené pre krásu, zaujímavé tvary či farby, zdobia záhrady, parky a interiéry.

   •       Odolnosť: Niektoré kultivary sú špeciálne vyšľachtené na odolnosť voči škodcom, chorobám alebo nepriaznivým podmienkam.

   •       Produktivita: V poľnohospodárstve zabezpečujú vyššie výnosy, lepšiu chuť či dlhšiu skladovateľnosť plodín.

   •       Prispôsobenie lokalite: Šľachtenie umožňuje prispôsobiť rastliny podmienkam konkrétnej oblasti, čím sa zlepšuje ich rast a výnos.

Rozdiel medzi kultivarom a druhom

Druh je základnou biologickou jednotkou, ktorá zahŕňa všetky prirodzene sa vyskytujúce jedince s podobnými znakmi a schopnosťou vzájomne sa rozmnožovať. Kultivar je oproti tomu umelý koncept – výsledok ľudskej intervencie a šľachtenia, pričom jeho vlastnosti sa zachovávajú iba špecifickými metódami rozmnožovania, napríklad vegetatívnym množením.

Základné univerzálne pojmy pre kultivary:

Aurea – žltý

Glauca – modrý

Pendula – previslý

Variegata – biely okraj alebo časti listov

Curls/curly – kučeravé ihlice

Príklady kultivarov

Niektoré známe kultivary zahŕňajú:

   •       Magnolia ´Yellow Bird´: Najžltšia magnólia. Výsledkom šľachtenia sú sýto žlté kvety.

   •       Morus nigra ´Trnavská´: Najžiadanejší kultivar moruše čiernej. Vyznačuje sa veľkými (3 až 5cm), čiernymi plodmi.

   •       Pinus strobus ´Tiny Curls´: Trpasličí kultivar borovice so skrútenými, modro-zelenými ihlicami.

Magnolia ´Yellow Bird´
Magnolia ´Yellow Bird´
Morus nigra ´Trnavská´
Pinus strobus ´Tiny Curls´

Kultivary sú teda výsledkom dlhoročnej práce šľachtiteľov, ktorí prispievajú k rozmanitosti a kvalite našich záhrad, polí a sadov. Pochopenie toho, čo je kultivar a ako vzniká, nám umožňuje lepšie si vážiť pestované rastliny a oceniť úsilie, ktoré stojí za ich vývojom. Ak hľadáte unikátnu rastlinu do svojej záhrady, skúste si vybrať kultivar – výsledok kombinácie prírody a ľudskej kreativity.

Hľadajte, pestujte a objavujte jedinečnosť rastlín!

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Prečo sú rastliny v črepníkoch lepšou voľbou ako voľnokorenné?

Výsadba rastlín je kľúčovým krokom pri tvorbe krásnej záhrady, ale aj pri vytváraní príjemného prostredia na vašom pozemku. Dôležitým rozhodnutím, ktoré budete musieť urobiť, je výber medzi voľnokorennými rastlinami a rastlinami v črepníkoch. Obidve možnosti majú svoje výhody, ale rastliny v črepníkoch sa vo väčšine prípadov ukazujú ako výhodnejšie. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi týmito dvoma typmi rastlín, ich výhody a nevýhody, a ukážeme vám, prečo by ste mali zvážiť investíciu do rastlín v črepníkoch.

Voľnokorenné rastliny: Výhody a nevýhody

Voľnokorenné rastliny sú rastliny, ktoré sú predávané bez pôdy okolo koreňov. Tieto rastliny sa zvyčajne predávajú počas obdobia vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo na jar, keď rastlina ešte nie je v aktívnom raste. Aj keď sú voľnokorenné rastliny populárne, najmä pri výsadbe stromov a kríkov, v niektorých prípadoch môžu mať určité nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť.

Výhody voľnokorenných rastlín:

1. Nižšia cena: Voľnokorenné rastliny sú zvyčajne cenovo výhodnejšie ako rastliny v črepníkoch. Tento cenový rozdiel môže byť lákavý pre záhradníkov, ktorí majú obmedzený rozpočet.

2. Širší výber: Počas obdobia predaja voľnokorenných rastlín (na jeseň alebo na jar) môžete nájsť širší sortiment rôznych druhov rastlín a stromov, ktoré sú dostupné v tejto forme.

voľnokorenné stromy

Nevýhody voľnokorenných rastlín:

1. Obmedzené obdobie výsadby: Voľnokorenné rastliny je potrebné vysádzať v určitom období, keď nie je zem zamrznutá, obvykle na jeseň alebo na jar. To znamená, že máte len obmedzený čas na výsadbu, čo môže byť nevýhodné, ak plánujete svoju záhradu počas iných mesiacov.

2. Citlivosť na stres: Po výsadbe sú voľnokorenné rastliny náchylnejšie na stres spôsobený zmenami v prostredí, ako je nadmerné sucho alebo príliš nízke teploty. Preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť ich starostlivosti, aby sa minimalizoval negatívny vplyv týchto faktorov na ich prežitie.

3. Dlhší čas na zakorenenie: Voľnokorenné rastliny nemajú pôdu okolo koreňov, čo môže spôsobiť, že sa im bude ťažšie adaptovať na nové prostredie. Po výsadbe môže trvať dlhšie, kým sa zakorenia a začnú rásť. To znamená, že po ich výsadbe môže byť potrebné dlhšie obdobie na to, aby sa stali silnými a zdravými rastlinami.

4. Poškodenie koreňov: Ak sa voľnokorenné rastliny nezasadia správne, hrozí riziko poškodenia koreňov, čo môže ovplyvniť ich rast a zdravie. Tento proces výsadby môže byť náročný, najmä pre menej skúsených záhradníkov.

Rastliny v črepníkoch: Prečo sú lepšou voľbou?

Rastliny v črepníkoch sú predpestované v nádobách s pôdou, ktorá chráni ich korene pred vonkajšími podmienkami. Tieto rastliny môžu byť vysadené kedykoľvek počas roka, pokiaľ nie je zem trvalo zamrznutá. Vzhľadom na svoje výhody sa rastliny v črepníkoch ukazujú ako lepšia voľba pre väčšinu záhradníkov, najmä tých, ktorí hľadajú flexibilitu, vyššiu úspešnosť pri výsadbe a jednoduchšiu starostlivosť o rastliny.

Výhody rastlín v črepníkoch:

1. Celoročná výsadba: Rastliny v črepníkoch môžete vysádzať počas celého roka, ak nie je zem zamrznutá. To znamená, že máte oveľa viac flexibility pri plánovaní výsadby a môžete si vybrať optimálne obdobie pre rastliny.

2. Vyššia ujateľnosť: Rastliny v črepníkoch majú väčšiu šancu na prežitie po výsadbe. Ich korene sú už chránené pred vonkajšími podmienkami, čo znamená, že rastlina je menej náchylná na stres z vysádzania. Po výsadbe sa jednoducho prispôsobí novým podmienkam a začne rásť.

3. Rýchlejšie zakorenenie: Korene rastlín v črepníkoch sú už rozvinuté a pripravené na rast. Po výsadbe majú lepšie podmienky na rýchle zakorenenie v novom prostredí. Na rozdiel od voľnokorenných rastlín, ktoré môžu trpieť poškodením koreňov pri výsadbe, rastliny v črepníkoch sú menej vystavené riziku poškodenia.

korenený systém v črepníku zostáva bez poškodenia

4. Jednoduchšia manipulácia a výsadba: Výsadba rastlín v črepníkoch je jednoduchšia a menej náročná. Rastlinu jednoducho vytiahnete z črepníka, zasadíte do zeme a pokračuje v raste. Tento proces je rýchly a menej stresujúci pre rastlinu.

5. Rovnaký vzhľad a veľkosť počas roka: Rastliny v črepníkoch sú predpestované v stabilných podmienkach, čo znamená, že si zachovávajú svoju veľkosť a vzhľad počas roka. Ak chcete konkrétny druh rastliny v určitej veľkosti, rastlina v črepníku vám to umožní.

Nevýhody rastlín v črepníkoch:

1. Vyššia cena: Rastliny v črepníkoch bývajú zvyčajne drahšie ako voľnokorenné rastliny. Tento cenový rozdiel môže byť pre niektorých záhradníkov odstrašujúci, ale ak zohľadníte výhody, ktoré ponúkajú, cena sa často vyplatí.

2. Potrebná starostlivosť o zalievanie: Rastliny v črepníkoch potrebujú pravidelnú starostlivosť o zalievanie, najmä v suchších alebo slnečných podmienkach. Preto je dôležité zabezpečiť dostatočnú zavlažovaciu starostlivosť, najmä počas prvých mesiacov po výsadbe.

Kedy zvoliť rastliny v črepníkoch

Ak máte záujem o rastliny, ktoré sú menej náchylné na stres a majú vyššiu šancu na prežitie, rastliny v črepníkoch sú určite lepšou voľbou. Sú ideálne na výsadbu kedykoľvek počas roka, pokiaľ nie je zem zamrznutá, a poskytujú vám väčšiu istotu, že sa rastlina ujme a bude rásť bez problémov. Okrem toho, že sú odolnejšie a prispôsobivejšie, rastliny v črepníkoch sú tiež menej náchylné na poškodenie koreňov pri výsadbe. Ako správne vysádzať rastliny nájdete v článku TU.

Záver

Aj keď voľnokorenné rastliny môžu byť lacnejšie a ponúkajú širší výber počas sezón, rastliny v črepníkoch ponúkajú mnoho výhod, ktoré sa často vyplatia. Majú vyššiu úspešnosť pri výsadbe, lepšie zakorenenie, a sú flexibilné, pokiaľ ide o obdobie výsadby. Preto, ak chcete mať väčšiu istotu, že vaše rastliny sa ujmú a budú rásť silné a zdravé, investícia do rastlín v črepníkoch je rozhodne rozumnou voľbou.

Výsadba rastlín

Rastliny od nás sú plne prekorenené a dodávané výhradne v kontajneroch (pokiaľ nie je uvedené inak). Preto je ich možné vysádzať počas celej vegetačnej sezóny, teda od skorej jari až do neskorej jesene (keď nie je trvalo zamrznutá zem). Štandardne môžeme takto vysádzať takmer všetky rastliny z nášho sortimentu. Pri veľmi malých/mladých rastlinách s výsadbou počkáme, kým dostatočne zmohutnejú, teda ich pestujeme v kvetináči.

Rastliny menšieho vzrastu, chúlostivejšie rastliny, nepôvodné druhy a rastliny citlivejšie na namŕzanie ako napr. figa, albízia, dužistopka a pod. vysádzame výlučne na jar, najneskôr začiatkom leta, aby mali do príchodu zimy dostatok času na prekorenenie, aklimatizovanie a zmohutnenie. Pre takéto rastliny je najlepšie vyberať (pokiaľ je to možné) záveterné miesto, južne orientované a pokiaľ to rastlina vyžaduje aj slnečné stanovisko. Takto vysadené rastliny majú omnoho väčšiu šancu v našich podmienkach prežiť. 

Pred výsadbou do voľnej zeme je veľmi dôležité vybrať vhodné miesto pre konkrétnu rastlinu. Treba brať do úvahy vzrast stromu v dospelosti, slnečné a svetelné nároky, výdatnosť vlahy (teda či rastlina obľubuje sucho prípadne vlhkejšiu pôdu).

Výsadbu rastlín vykonávame vykopaním jamy, niekoľkonásobne väčšej ako kvetináč, v ktorom bola rastlina dodaná. Ak treba pripravíme kvalitný substrát, podľa nárokov konkrétnej rastliny (pH a pod.). Rastlinu vyberieme z kvetináča s celým koreňovým balom a vložíme do jamy. Substrátom/zeminou vyplníme zvyšný priestor jamy a následne dobre utlačíme.

Rastlinám náročnejším na živiny môžeme pomôcť na lepší štart mykorhíznimi hubami, kompostom, prípadne maštaľným hnojom. Maštaľný hnoj a kompost vždy vkladáme na spodnú časť jamy, ale najdôležitejšie je dať medzi rastlinu a maštaľný hnoj medzivrstvu substrátu, aby sme predišli spáleniu koreňov.

Ak je potrebné k rastline pridáme dostatočnú oporu. Drevený kôl, bambusovú tyč alebo inú vhodnú oporu. Menšie rastliny je lepšie viditeľne označiť, čo vám pomôže pri kosení, prípadne predísť poškodeniu rastliny technikou.

Rastliny ihneď po výsadbe dostatočne polejeme a v pravidelnom intervale (podľa nárokov na vlahu) polievame. Okolie rastlín udržiavame bez zaburinenia. Strih a rez podľa potreby a nárokov konkrétnej rastliny.
Ako úspešne vysádzať a pestovať palmy nájdete tu.

Pestovanie, starostlivosť a zimovanie paliem

Mrazuvzdorné palmy Trachycarpus / Jubaea

Umiestnenie a čas výsadby

Palmy je najlepšie vysádzať na jar, maximálne do polovice leta, aby stihli čo najviac prekoreniť, sú tak odolnejšie, prispôsobia sa na danú lokalitu a môžu tak lepšie čeliť zime. Vysádzame len palmy dobre prekorenené (korene v celom objeme kvetináča).
Pri jarnej výsadbe po ukončení mrazov, je však potrebné myslieť na to, aby zem nebola ešte príliš chladná, premrznutá – mohli by sa podchladiť korene. (Palmy sú dodávané v črepníkoch a tie rýchlo prehreje slnko, preto treba dbať na to, aby po vložení do studenej pôdy/jamy nedostali teplotný šok, potom sa palma musí dlho spamätávať. Niekedy to trvá aj niekoľko mesiacov a palma tak nerastie).

Trachycarpus fortunei
koreňový systém Trachycarpus fortunei

1/3 úspechu pestovania paliem je práve výber vhodnej lokality na výsadbu. Vysádzať je najlepšie na miesto chránené pred silným chladným severným vetrom, najlepšie južné slnečné stanovisko. Ideálne za domom, v rohu budov, vo dvore, za plotom a pod. Aby palma bola chránená voči severnému vetru a práve počas zimy ju mohlo slnko zohrievať. Veterné stanovisko môže poškodiť listy, nie je to žiadna vada, ale palmy môžu pôsobiť nevzhľadne, taktiež treba myslieť na nižšiu odolnosť.  Ak uvažujete o veternom mieste odporúčame Trachycarpus wagnerianus, ktorý má odolnejšie a pevnejšie listy aj voči vetru ale aj chladu.

Vhodné na výsadbu sú slnečné ale aj tienisté miesta s minimálnou dobou priameho slnka 5h. Podľa svetelných podmienok upravujeme aj zálievku. Korene sú vlásočnicové, teda nehrubnú, len ich je viac, prekážky obídu, preto sa nemusíte báť poškodenia základov napríklad pri výsadbe pri dome, bazéne alebo chodníkoch.

Výsadba

Veľkosť jamy, do ktorej ideme palmu vysadiť, môže byť rovnaká ako koreňový bal. Bez dodatočnej úpravy a prímesí ďalších substrátov. Väčšina tipov pôd na Slovensku je mnohokrát lepšia ako tá kde palmy prirodzene rastú a kde sa pestujú, takže palmy budú za ňu vďačné a budú prosperovať. Výnimkou nie je ílovitá, ani kamenistá či piesčitá pôda, tu treba myslieť iba na výdatnejšiu zálievku.

Dávnejšie sme odporúčali drenáž, ale z vlastných skúseností vieme, že je nevhodná, nakoľko drenáž bola často vytvorená nevhodne a neslúžila na odvodnenie ale skôr ako zásobník vody, čo hlavne počas mrazivých dní robilo problémy. Nakoľko palmy pochádzajú z oblastí kde je 3-4x väčší úhrn zrážok ako na Slovensku, je zrejmé, že voda v pôde nie problém, vedia sa s ňou vysporiadať a práve naopak, dostatok vlahy aj počas zimy, je výhoda. Palmy majú lepšiu kondíciu, lepšie rastú, s oveľa väčšími prírastkami ako palmy s nedostatkom vody.

Starostlivosť

V letných horúcich mesiacoch je potrebné palmu výdatne zalievať (Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň) o to intenzívnejšie v priepustnejších pôdach, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po 2 – 3 rokoch. S príchodom chladnejších dní zálievku zmierňujeme. Ak sa bojíte, že rastlina zakoreniť nestihne a hrozí jej vymrznutie, môžete ju v prvom roku nechať prekoreniť vo väčšom kvetináči. No na zimu musíte rastlinu v kvetináči schovať pred mrazom (garáž, pivnica)!

Počas vegetačnej sezóny palmu môžeme prihnojiť, čo sa odzrkadlí na jej vzraste, farbe a prírastkoch. Štandarde palmám Trachycarpus narastie za sezónu 8-15listov a prírastok kmeňu 10-30cm. Platí, že dobre prekorenené palmy menšieho vzrastu sa lepšie aklimatizujú a majú väčšie prírastky ako väčšie a staršie palmy. Často menšie jedince s ročným prírastkom kmeňu niekedy aj okolo 30-40cm a 20listami predbehnú staršie kusy.

Od polovice augusta odporúčame prihnojovať jesenným hnojivom, ktoré podporuje vyzrievanie pletív čo je na správne prezimovanie paliem kľúčové. Z našich pozorovaní sme zistili, že palmy s pravidelnou zálievkou tohto hnojiva boli v lepšej kondícií a prezimovali lepšie, bez väčšej ujmy listov. Používanie jesenného hnojiva je podľa nás druhá tretina úspechu.

Zimovanie

Trachycarpus pochádzajú v vysokohorských oblastí Himalájí, tiež sa vyskytujú v niektorých alpských mestách. Preto majú genetickú odolnosť voči mrazu. Presná odolnosť sa dá ťažko určiť, pretože je závislá od konkrétneho druhu a rôznych faktorov ako napríklad: kondícia palmy, lokalita, zrážky. Aj keď sú tieto lokality klimaticky iné a často aj so silnejšími mrazmi, ale práve vďaka inverzií tam často tento mráz netrvá dlho a dokonca sa môže veľmi rýchlo otepliť o priebehu niekoľkých hodín. Práve v týchto oblastiach palmy nikto nezimuje, preto nie je potrebné palmy nijak chrániť pokiaľ nie je lokalita naozaj extrémne chladná alebo príde naozaj extrémna zima.

Kľúčový faktor pri zimovaní je slnko a vzduch. Práve tieto dva faktory sú ďalšia tretina úspechu. Pri mrazoch pod -12°C sa palmám poškodzujú lity, praskajú v nich pletivá a uvoľňuje sa z nich voda. Tu je vzduch, vetranie práve potrebné. Ak je palma pri tejto teplote zabalená – vlhkosť neunikne a palmy budú mať tak väčšie poškodenie listov, taktiež to môže naštartovať hnilobné procesy a uhynie celá rastlina. Preto plamy do teploty -15°C baliť ani zimovať nijako neodporúčame. Pri najsilnejších mrazoch je často jasno a to je veľký predpoklad, že hneď ráno vyjde slnko a to môže palmu pri vhodnom umiestnení ohriať. Na ochranu kmeňa sú palmy vybavené spleťou vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa. Spleť vlákien teda kmeň, slnko dokáže ohriať aj o niekoľko desiatok stupňov.

Trachycarpus fortunei
sneh na listoch Trachycarpus fortunei

Zhrnutie: Ak chcete, aby palma prosperovala a mala šancu prezimovať a prežiť je potrebné vybrať vhodné stanovisko s dostatkom vlahy, používať jesenné hnojivo a palmu nebaliť do -15°C kde je práve najpodstatnejšie slnečné stanovisko.

Zimná ochrana

Pri extrémnych mrazoch alebo vyššej nadmorskej výške odporúčame pri poklese teplôt pod -15°C palmy vhodným spôsobom zazimovať.

Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu, teda nové listy. Rastliny prikryjeme buď priamo alebo vytvoríme drevenú/kovovú konštrukciu (ihlan) a zabalíme tkanou, netkanou textíliou, vrecovinou alebo mechovinou v dostatočne hrubej vrstve. V prípade potreby môžete skombinovať aj výhrevné káble. Vrstva musí byť dostatočne hrubá a odolná voči poveternostným vplyvom a brániť tak prestupu mrazu a prístupu vody k rastline. No je nutné mať vytvorené aj vetracie otvory, cez ktoré ale neprenikne voda. Zabránime tak tomu, aby sa rastlina nesparila a následne nezhnila. Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla. Čím hrubšia vrstva snehu, tým lepšie a tým menšie poškodenie hrozí rastlinám.

S príchodom oteplenia sa ochrana odstraňuje. Po príchode teplejších a dlhších dní už palmy začnú bez problémov rásť a rýchlo vyrastajú nové listy a zregenerujú. Môžeme im dopomôcť výdatnejšou zálievkou a hnojením v teplých a suchých jarných dňoch.

Pestovanie a zimovanie v kvetináči

Trachycarpus fortunei

Palmy môžeme pestovať celoročne v kvetináči. Počas vegetačnej sezóny môžeme palmy umiestniť von podľa potreby na rôzne miesta s rovnakými podmienkami ako pri vysadených palmách. Neodporúčame palmy vysádzať do kvetináčov bez dier nakoľko ak do takéhoto kvetináča naprší alebo zle odhadnete množstvo zálievky palme stoja korene vo vode, odhnijú a palma vie rýchlo uhynúť. Podobne je to aj s miskami pod kvetináčmi, rovnako s nimi opatrne. Palmu treba výdatne poliať a ak v miske zostane voda, taktiež po daždi, treba ju vyliať. Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň. V kvetináči sú prírastky menšie nakoľko sú korene obmedzované kvetináčom a menším množstvom živín. Práve preto odporúčame palmy v črepníkoch občas prihnojiť a raz za 2-3 roky presadiť do väčšieho kvetináča.

Palmy v kvetináči nezimujeme vonku počas zimy! Ani tá najmrazuvzdornejšia palma by to nezvládla. Je to iné ako pri výsadbe priamo vo voľnej pôde, kde palmy proti premrznutiu koreňov chráni substrát. Palme v črepníku premrznú korene zo všetkých strán, vysilí ju to a následne uhynie. Bežne takto palmy zvládnu mráz v črepníku do -5°C (krátkodobo -8°C). ideálne pre lepšie prezimovanie je na zimovanie umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž a pod.) pri teplote 0°C až 10°C aby si palma odpočinula. Počas zimy pri tejto teplote polievame len mierne, udržujeme substrát mierne vlhký. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vodu a svetlo, pretože v nej neprebieha fotosyntéza a palma „spí“. Akonáhle sa začne dvíhať teplota, nároky na vlahu a svetlo sa zintenzívňujú. Ak je na jar vhodné počasie, palmu presunieme von a pokračuje opäť v raste. Nevystavujte palmu pri presunoch prudkým svetelným a teplotným zmenám, budete mať tak palmu v lepšej kondícií.

Trachycarpus fortunei
Trachycarpus fortunei

Špecifické požiadavky pre rastliny:

Chamaerops humillis, Sabal minor, Nannorrhops ritchiana, Rhapidophyllum hystrix, Trithrinax campestris a taktiež juky

Rastliny pochádzajúce z veľmi suchých oblastí najmä počas zimy, preto odporúčame tieto rastliny vysádzať do dobre odvodneného a vyvýšeného miesta. Vykopanú jamu nestačí vysypať vrstvou štrku alebo inou priepustnou vrstvou, ale celá drenážna časť musí byť odvodnená mimo koreňový systém, preto aby prebytočná voda mala kam vytiecť a nehromadila sa na dne jamy (v oblasti koreňov). Pri výsadbe dbáme teda na dôkladnú drenáž, pretože nahromadená voda len v štrkovom lôžku bez vyvedenia by počas zimy palmám neprospievala. Čím dôkladnejšie drenáž spravíme, tým lepšie budú rastliny prosperovať.
Rastliny vysadené vo voľnej pôde zimujeme podľa nárokov pre konkrétny druh.


Nezabúdajte nato, že my nedokážeme zaručiť, že po zime budú Vaše rastliny v stave aký ste si predstavovali. V najväčšej miere jej stav môžete ovplyvniť práve vy s Vašou pozornosťou a starostlivosť.


Objednajte si originálne príslušenstvo na ochranu rastlín, čo Vám zjednoduší balenie.