Značka: Starostlivosť

Živý plot – prirodzená bariéra pre súkromie, ochranu a estetiku záhrady

Živé ploty sú obľúbeným riešením pre ohraničenie pozemku, oddelenie jednotlivých častí záhrady, či vytvorenie súkromia. Ponúkajú aj ochranu pred vetrom, estetickú hodnotu a poskytujú útočisko pre vtáky, hmyz a ďalšie drobné živočíchy. Okrem toho dokážu tlmiť hluk, zachytávať prach a pomáhať pri regulácii mikroklímy v záhrade. Správne zvolený živý plot dokáže nahradiť klasický plot a zároveň priniesť množstvo výhod, pričom výber rastlín a spôsob výsadby výrazne ovplyvňujú vlastnosti a náročnosť údržby takéhoto plota. V závislosti od výberu rastlín môže živý plot plniť rôzne funkcie – od úplne nepriehľadných bariér cez voľne rastúce prírodné steny až po jedlé či kvitnúce živé ploty. Pri plánovaní je však dôležité zvážiť, ako často bude potrebné strihanie. Ak sa chcete vyhnúť častému strihaniu a udržiavaniu, ideálnou voľbou sú stĺpovité kultivary rastlín, ktoré prirodzene rastú úzko a do výšky. Tieto rastliny si zachovávajú kompaktný tvar a nevyžadujú pravidelné zastrihávanie do požadovanej šírky, ako je to pri klasických široko rastúcich druhoch.

Výhody živých plotov

1. Súkromie a ochrana

Jeden z hlavných dôvodov pre výsadbu živého plota je zabezpečenie súkromia. Husté listy a konáre vytvárajú prírodnú bariéru, ktorá chráni pred neželanými pohľadmi susedov a okoloidúcich.

2. Tlmia hluk a vietor

Živé ploty dokážu efektívne pohlcovať zvuk, čím znižujú hluk z ulice alebo okolitých domov. Husté porasty zároveň pôsobia ako vetrolam, znižujú silu vetra v záhrade, čo je výhodné najmä v otvorených a veterných oblastiach.

3. Prírodná krása počas celého roka

Vždyzelené druhy ponúkajú celoročný vizuálny efekt, zatiaľ čo listnaté druhy prinášajú sezónne zmeny farieb od jari do jesene.

4. Ekologický prínos

Živé ploty poskytujú úkryt a hniezdiská pre vtáky, pri kvitnúcich druhoch potravu pre opeľovače a zlepšujú biodiverzitu záhrady.

5. Regulácia mikroklímy

Listy rastlín odparujú vodu, čím mierne zvlhčujú vzduch a pomáhajú znižovať teplotu v okolí počas horúcich dní.

6. Možnosť jedlého živého plota

Niektoré druhy živých plotov prinášajú aj úžitok v podobe ovocia alebo plodov, ktoré sú jedlé pre ľudí alebo lákajú vtáctvo.

7. Nižšia údržba pri správnom výbere druhov

Pri vhodne zvolených stĺpovitých kultivaroch je nutnosť strihania minimálna.

Ako vybrať správny živý plot?

Pri výbere rastlín je dôležité zvážiť:

• Rýchlosť rastu – Rýchlo rastúce druhy sa rýchlo zapoja, no môžu vyžadovať viac údržby. Pomaly rastúce kultivary sú zvyčajne menej náročné na strihanie.

• Požadovanú výšku a šírku – Ak chcete udržiavať plot na konkrétnej šírke, treba zvoliť rastliny s prirodzene úzkym rastom.

• Stálozelené vs. opadavé druhy – Stálozelené druhy poskytujú súkromie aj v zime, zatiaľ čo opadavé druhy môžu byť atraktívne sezónnymi zmenami farieb.

• Odolnosť voči mrazu a chorobám – Niektoré druhy sú náchylnejšie na choroby, preto je dôležité vybrať odolné kultivary.

Stĺpovité kultivary – menej údržby, viac efektu

Moderné stĺpovité kultivary sú šľachtené tak, aby rástli prirodzene úzko a do výšky, čím výrazne redukujú potrebu častého strihania. Tieto rastliny rastú v užšom profile (70 – 100cm) a dosahujú výšku 2 – 4m. Strih je teda potrebný len minimálne, hlavne na reguláciu výšky alebo odstránenie výhonkov, ktoré presahujú požadovanú šírku.

Bežné živé ploty často vyžadujú pravidelné strihanie, pretože majú prirodzene širší rast. Ak zvolíme klasické široko rastúce druhy, ako napríklad vavrínovec lekársky ‘Novita’, je potrebné ich pravidelne formovať, aby si zachovali štíhly profil. Takéto druhy prirodzene dorastajú do veľkej šírky (3 – 4m) a výšky až 5m, takže ich údržba môže byť náročná.

Naopak, stĺpovité a úzko rastúce kultivary vavrínovca ako ‘Elly’, ‘Genolia’ alebo ‘Obelisk’ prirodzene dorastajú do šírky 70 – 100cm a výšky 2 – 3m, čo výrazne znižuje náročnosť na údržbu.

Výhody stĺpovitých kultivarov živých plotov:

✅ Prirodzene úzky rast – menšia potreba strihania

✅ Rýchla tvorba súvislého plota

✅ Lepšia údržba a menšie finančné/časové náklady na úpravu

✅ Možnosť výsadby na menšom priestore

Vzdialenosť výsadby živého plota

Správna vzdialenosť výsadby je kľúčová pre vytvorenie hustého, zdravého a dlhodobo udržateľného plota. Ak sa rastliny vysadia príliš husto, môže dôjsť k vzájomnému vytláčaniu, oslabeniu až vysychaniu rastlín, lebo nebudú mať dostatok priestoru pre korene a výhonky.

Odporúčaná vzdialenosť výsadby podľa rastového tvaru:

• Stĺpovité kultivary (napr. ‘Genolia’, ‘Elly’, ‘Obelisk’): 60–80 cm

• Širšie rastúce kultivary (napr. ‘Novita’): 80–120 cm

• Rýchlo rastúce listnaté druhy (napr. hrab, buk): 60–80 cm

• Ihličnaté živé ploty (napr. tis, cypruštek): 50–100 cm

Ak chcete dosiahnuť hustejší efekt rýchlejšie a máte dostatok priestoru, môžete rastliny vysadiť do dvoch radov v rozostupe 50–70 cm, čím sa živý plot zaplní rýchlejšie a bude nepriehľadný už v priebehu pár rokov.

Najlepšie stĺpovité kultivary na živý plot

1. Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) – kultivary ‘Genolia’, ‘Elly’, ‘Obelisk’

2. Krušina (Frangula alnus ´Fine Line´) – kvitne nenápadne a dekoratívna je najmä svojim úzkym zeleným listom.

3. Borovica čierna (Pinus nigra ´Green tower´) – zakrslý veľmi hustý stĺpovitý kultivar borovice dorastajúcej do 2m.

4. Baza čierna (Sambucus nigra ´Black Tower´) – kvitne ružovými ale aj bielymi kvetmi a koncom leta sa objavujú jedlé plody.

5. Muchovník jelšolistý (´Obelisk´) – krásne kvitne a prináša chutné jedlé plody.

6. Drieň obyčajný (‘Jolico’) – skoré, veľké jedlé plody, nenáročný na pôdu.

Doplnkové prvky pre živý plot

1. Kombinácia rôznych druhov

Živý plot nemusí byť tvorený len jedným druhom rastlín. Kombináciou viacerých druhov možno vytvoriť prírodný, pestrý a atraktívny efekt. Príklady:

• Stálozelené druhy + kvitnúce kríky (napr. vavrínovec + orgován)

• Listnaté + ihličnaté druhy (napr. buk + tis)

• Jedlé a úžitkové kombinácie (napr. arónia + muchovník + lieska)

2. Popínavé rastliny

Ak chcete živý plot obohatiť o ďalšiu vrstvu zelene alebo kvitnutia, môžete ho doplniť o popínavé rastliny ako vistéria, vlkovec, hortenzia popínavá alebo jazmín konfederačný.

3. Podrastové rastliny

Na okraje živého plota je možné vysadiť nízke kvitnúce trvalky, ktoré zabezpečia vizuálnu dynamiku a prilákajú opeľovače, napríklad bradavec, kocúrnik, perovskia.

Záver

Výber živého plota závisí od požiadaviek na súkromie, údržbu a estetiku. Stĺpovité kultivary ponúkajú skvelé riešenie pre nízkoúdržbové a efektívne živé ploty, ktoré si zachovávajú kompaktný tvar prirodzene. Pri správnom plánovaní a výsadbe môžu živé ploty poskytnú úžitok nielen majiteľom, ale aj prírode.

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Prečo mi žltne cykas?

Prečo mi počas zimy žltne cykas?

Toto je asi jedna z najčastejších otázok, ktoré si pokladá veľa začínajúcich pestovateľov cykasov. Najčastejšie práve počas zimy. Je to veľmi častý jav. Poďme si teda vysvetliť prečo tomu tak je a ako cykas správne zimovať. Aby sme pochopili princíp, musíme najprv vedieť odkiaľ cykasy pochádzajú a aké majú počas zimy v prirodzenom prostredí podmienky.

Pôvod cykasu japonského (Cycas revoluta)

Cykas japonský pochádza z juhu Japonska, konkrétne z ostrovov Kjúšu a Rjúkjú, ako aj z niektorých oblastí Číny a juhovýchodnej Ázie. Táto rastlina sa prirodzene vyskytuje v subtropických a tropických oblastiach, kde rastie na dobre odvodnených pôdach a na svahoch. Hoci je známy ako „japonský“, oblasť jeho rozšírenia presahuje hranice samotného Japonska. Vďaka svojej odolnosti a estetike sa dnes pestuje aj v mnohých ďalších krajinách ako dekoratívna rastlina. Aj keď vyzerá a často sa radí práve medzi palmy, nejedná sa o palmu, je skôr príbuzný papradiam. Preto aj starostlivosť o cykasy je trošku odlišná.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
Cykas japonský (Cycas revoluta)

Aké je počasie, teplota a dĺžka dňa počas zimy v jeho prirodzenom prostredí?

Napríklad na juhu Japonska (ostrovy Kjúšu a Rjúkjú) panujú počas zimy mierne subtropické podmienky. Priemerná denná teplota je tu 10 až 15°C a nočné teploty okolo 5 až 10°C. Minimálna teplota zriedkavo klesne pod nulu, ale môže dosiahnuť aj krátkodobé mrazy (−2°C až 0°C). Tieto oblasti majú teda mierne zimy, no cykas je do istej miery odolný a ak je dobre chránený zvládne krátke poklesy teploty pod bod mrazu. Preto je možné ho pestovať aj v miernych pásmach s podobnými zimnými podmienkami, ak je zabezpečená ochrana pred dlhodobým mrazom.

V jeho prirodzenom prostredí sú dni počas zimy kratšie, ale stále dlhšie ako v miernych pásmach. Denné svetlo je ovplyvnené zemepisnou šírkou. Najkratší deň (zimný slnovrat, okolo 21. decembra) má približne 10 hodín (približne od 7:00 do 17:00). Priemerná dĺžka denného svetla počas zimy je 10–11 hodín. Aj keď sú dni kratšie, slnečné žiarenie je často intenzívnejšie ako v miernych pásmach, pretože tieto oblasti majú subtropické podnebie. Počas zimy býva relatívne veľa jasných dní, čo znamená, že rastlina má dostatok svetla na udržanie svojho metabolizmu. Cykasy sú navyše prispôsobené na nižšie svetelné podmienky, takže im tento režim počas zimy neprekáža.

Príčina žltnutia cykasov

Najčastejšie žltnutie listov nastáva práve pri zimovaní v interiéri, kde je teplota pomerne vysoká (často nad 20°C, celodenne) a s kombináciou krátkych dní a teda aj s nedostatkom svetla je práve toto jedna z príčin. Je preto dôležité v takýchto podmienkach zabezpečiť čo najväčší prísun svetla a umiestniť ho čo najbližšie k oknu. V druhom kroku treba cykasu počas zimy znížiť zálievku na minimum. Prehnaná zálievka je ďalším dôvodom žltnutia. Cykas kvôli krátkym dňom nestíha vodu spotrebovať a odparovať, čo má za príčinu opäť žltnutie.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
žltnutie cykasu počas zimy

V prípade, že vieme zmierniť zálievku, zabezpečiť maximálny prísun svetla a znížiť teplotu (pod 20°C) vhodným umiestnením v rámci interiéru, je to pre cykas ideálna kombinácia! S predlžovaním dní sa situácia zlepšuje. Počas vegetácie platí, čím viac svetla a tepla cykas má, tým viac vody spotrebuje. Naopak, čím menej má cykas svetla a tepla v zime, tým menej vody spotrebuje.

Ďalšou z možností (okrem zimovania v interiéri) je cykas počas zimy umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž, nevykurovaná miestnosť) a priblížiť sa domovskému prostrediu. Takéto zimovanie môže byť pri teplote od 0°C do 10°C, samozrejme takmer bez zálievky. Pri takto nízkej teplote, vie cykas pomerne dobre prečkať zimu aj v tme, kedy v listoch neprebieha fotosyntéza, alebo s minimálnym svetlom. Treba si však uvedomiť, že s rastúcou teplotou (nad 12°C) sa začne rastlina postupne prebúdzať a treba zintenzívniť svetelné podmienky aj zálievku. Ak sú už koncom zimy vonku vhodné podmienky a nehrozia mrazy, je najlepšie rastlinu čím skôr presunúť.

Samozrejme môže byť za príčinou žltnutia listov cykasu aj:

  • nedostatok živín – čomu by sme mali predchádzať pravidelným hnojením počas vegetačnej sezóny
  • škodcovia – odoberajú živiny najčastejšie z listov, je to viditeľné a zrejmé, treba použiť vhodný postrek
  • veľmi prudké zmeny podmienok alebo teplôt

Často sa uvádza v iných zdrojoch ako príčina žltnutia listov aj šok z presadenia, no cykas znáša presadenie veľmi dobre. Jedná sa skôr o spomínaný prebytok vody. Pretože nový ešte neprekorenený substrát nasiakne pomerne veľa vody, ktorú nevie rastlina spotrebovať, keďže v ňom nemá ešte koreňový systém a teda jedná sa o prebytok vody. Je lepšie preto cykas presádzať počas obdobia rýchleho rastu a to od jari do neskorého leta.

Ak sa objavujú žlté fľaky a škvrny počas vegetačnej sezóny.

Cykas japonský (Cycas revoluta)
spálené listy cykasu od slnka
Cykas japonský (Cycas revoluta)
spálené listy cykasu od slnka

Ďalšiemu náhlemu žltnutiu listov pri cykasoch môže dochádzať počas sezóny, kedy nastúpia prudko horúce a slnečné dni a listy mu spáli slnko. Cykas si vie pomerne dobre zvyknúť aj na priame slnečné lúče, ale treba ho privykať postupne. Prudká zmena stanoviska končí práve spálenými listami, ktoré už často nevie zregenerovať a môžu až zaschnúť (ako na fotke).
Preto treba cykas presúvať postupne. Z tieňu do polotieňu, až na ostrejšie slnko.

Keď si to teda zhrnieme, vieme, že rastlina pochádza z teplých oblastí, kde je pomerne veľa UV žiarenia a majú dlhšie dni celoročne. Preto cykas v našich končinách kde je počas zimy krátky deň a málo UV žiarenia trošku trpí. No vie toto obdobie pomerne dobre prečkať, avšak treba dodržať zásady ktoré sme si spomenuli.

V prípade, že sa kompletnému zožltnutiu a následnému odumretiu listov nepodarí zabrániť, kmeň môže ešte stále žiť.  Kmeň je zhrubnutý, drevnatý a slúži na uchovávanie vody a živín, ak je pevný a zdravý, má vysokú šancu na regeneráciu a vytvorenie nových listov na jar alebo v lete, teda regenerácia môže trvať niekoľko mesiacov. Dôležité je zabezpečiť správne podmienky, najmä teplo a svetlo (cykas potrebuje dostatok svetla, najlepšie rozptýlené, a teplotu nad 15°C),  obmedzenie zálievky (nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu, zalievajte len vtedy, keď je substrát úplne suchý), trpezlivosť (cykasy rastú pomaly, a nové listy sa zvyčajne objavujú raz alebo dvakrát ročne, najčastejšie na jar alebo v lete).

Chcete viac takýchto článkov?📩
Prihláste sa na odber nášho newslettera
a my vám ich radi pošleme rovno do e-mailu!👇🏼

Pestovanie, starostlivosť a zimovanie paliem

Mrazuvzdorné palmy Trachycarpus / Jubaea

Umiestnenie a čas výsadby

Palmy je najlepšie vysádzať na jar, maximálne do polovice leta, aby stihli čo najviac prekoreniť, sú tak odolnejšie, prispôsobia sa na danú lokalitu a môžu tak lepšie čeliť zime. Vysádzame len palmy dobre prekorenené (korene v celom objeme kvetináča).
Pri jarnej výsadbe po ukončení mrazov, je však potrebné myslieť na to, aby zem nebola ešte príliš chladná, premrznutá – mohli by sa podchladiť korene. (Palmy sú dodávané v črepníkoch a tie rýchlo prehreje slnko, preto treba dbať na to, aby po vložení do studenej pôdy/jamy nedostali teplotný šok, potom sa palma musí dlho spamätávať. Niekedy to trvá aj niekoľko mesiacov a palma tak nerastie).

Trachycarpus fortunei
koreňový systém Trachycarpus fortunei

1/3 úspechu pestovania paliem je práve výber vhodnej lokality na výsadbu. Vysádzať je najlepšie na miesto chránené pred silným chladným severným vetrom, najlepšie južné slnečné stanovisko. Ideálne za domom, v rohu budov, vo dvore, za plotom a pod. Aby palma bola chránená voči severnému vetru a práve počas zimy ju mohlo slnko zohrievať. Veterné stanovisko môže poškodiť listy, nie je to žiadna vada, ale palmy môžu pôsobiť nevzhľadne, taktiež treba myslieť na nižšiu odolnosť.  Ak uvažujete o veternom mieste odporúčame Trachycarpus wagnerianus, ktorý má odolnejšie a pevnejšie listy aj voči vetru ale aj chladu.

Vhodné na výsadbu sú slnečné ale aj tienisté miesta s minimálnou dobou priameho slnka 5h. Podľa svetelných podmienok upravujeme aj zálievku. Korene sú vlásočnicové, teda nehrubnú, len ich je viac, prekážky obídu, preto sa nemusíte báť poškodenia základov napríklad pri výsadbe pri dome, bazéne alebo chodníkoch.

Výsadba

Veľkosť jamy, do ktorej ideme palmu vysadiť, môže byť rovnaká ako koreňový bal. Bez dodatočnej úpravy a prímesí ďalších substrátov. Väčšina tipov pôd na Slovensku je mnohokrát lepšia ako tá kde palmy prirodzene rastú a kde sa pestujú, takže palmy budú za ňu vďačné a budú prosperovať. Výnimkou nie je ílovitá, ani kamenistá či piesčitá pôda, tu treba myslieť iba na výdatnejšiu zálievku.

Dávnejšie sme odporúčali drenáž, ale z vlastných skúseností vieme, že je nevhodná, nakoľko drenáž bola často vytvorená nevhodne a neslúžila na odvodnenie ale skôr ako zásobník vody, čo hlavne počas mrazivých dní robilo problémy. Nakoľko palmy pochádzajú z oblastí kde je 3-4x väčší úhrn zrážok ako na Slovensku, je zrejmé, že voda v pôde nie problém, vedia sa s ňou vysporiadať a práve naopak, dostatok vlahy aj počas zimy, je výhoda. Palmy majú lepšiu kondíciu, lepšie rastú, s oveľa väčšími prírastkami ako palmy s nedostatkom vody.

Starostlivosť

V letných horúcich mesiacoch je potrebné palmu výdatne zalievať (Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň) o to intenzívnejšie v priepustnejších pôdach, kým korene prerastú do väčšej hĺbky, čo je približne po 2 – 3 rokoch. S príchodom chladnejších dní zálievku zmierňujeme. Ak sa bojíte, že rastlina zakoreniť nestihne a hrozí jej vymrznutie, môžete ju v prvom roku nechať prekoreniť vo väčšom kvetináči. No na zimu musíte rastlinu v kvetináči schovať pred mrazom (garáž, pivnica)!

Počas vegetačnej sezóny palmu môžeme prihnojiť, čo sa odzrkadlí na jej vzraste, farbe a prírastkoch. Štandarde palmám Trachycarpus narastie za sezónu 8-15listov a prírastok kmeňu 10-30cm. Platí, že dobre prekorenené palmy menšieho vzrastu sa lepšie aklimatizujú a majú väčšie prírastky ako väčšie a staršie palmy. Často menšie jedince s ročným prírastkom kmeňu niekedy aj okolo 30-40cm a 20listami predbehnú staršie kusy.

Od polovice augusta odporúčame prihnojovať jesenným hnojivom, ktoré podporuje vyzrievanie pletív čo je na správne prezimovanie paliem kľúčové. Z našich pozorovaní sme zistili, že palmy s pravidelnou zálievkou tohto hnojiva boli v lepšej kondícií a prezimovali lepšie, bez väčšej ujmy listov. Používanie jesenného hnojiva je podľa nás druhá tretina úspechu.

Zimovanie

Trachycarpus pochádzajú v vysokohorských oblastí Himalájí, tiež sa vyskytujú v niektorých alpských mestách. Preto majú genetickú odolnosť voči mrazu. Presná odolnosť sa dá ťažko určiť, pretože je závislá od konkrétneho druhu a rôznych faktorov ako napríklad: kondícia palmy, lokalita, zrážky. Aj keď sú tieto lokality klimaticky iné a často aj so silnejšími mrazmi, ale práve vďaka inverzií tam často tento mráz netrvá dlho a dokonca sa môže veľmi rýchlo otepliť o priebehu niekoľkých hodín. Práve v týchto oblastiach palmy nikto nezimuje, preto nie je potrebné palmy nijak chrániť pokiaľ nie je lokalita naozaj extrémne chladná alebo príde naozaj extrémna zima.

Kľúčový faktor pri zimovaní je slnko a vzduch. Práve tieto dva faktory sú ďalšia tretina úspechu. Pri mrazoch pod -12°C sa palmám poškodzujú lity, praskajú v nich pletivá a uvoľňuje sa z nich voda. Tu je vzduch, vetranie práve potrebné. Ak je palma pri tejto teplote zabalená – vlhkosť neunikne a palmy budú mať tak väčšie poškodenie listov, taktiež to môže naštartovať hnilobné procesy a uhynie celá rastlina. Preto plamy do teploty -15°C baliť ani zimovať nijako neodporúčame. Pri najsilnejších mrazoch je často jasno a to je veľký predpoklad, že hneď ráno vyjde slnko a to môže palmu pri vhodnom umiestnení ohriať. Na ochranu kmeňa sú palmy vybavené spleťou vlákien, ktoré sa tvoria spolu s listami a tvoria prirodzenú ochranu kmeňa. Spleť vlákien teda kmeň, slnko dokáže ohriať aj o niekoľko desiatok stupňov.

Trachycarpus fortunei
sneh na listoch Trachycarpus fortunei

Zhrnutie: Ak chcete, aby palma prosperovala a mala šancu prezimovať a prežiť je potrebné vybrať vhodné stanovisko s dostatkom vlahy, používať jesenné hnojivo a palmu nebaliť do -15°C kde je práve najpodstatnejšie slnečné stanovisko.

Zimná ochrana

Pri extrémnych mrazoch alebo vyššej nadmorskej výške odporúčame pri poklese teplôt pod -15°C palmy vhodným spôsobom zazimovať.

Listy je dobré zviazať dohora a k sebe. Týmto spôsobom sa ochráni stred vegetačného vrcholu, teda nové listy. Rastliny prikryjeme buď priamo alebo vytvoríme drevenú/kovovú konštrukciu (ihlan) a zabalíme tkanou, netkanou textíliou, vrecovinou alebo mechovinou v dostatočne hrubej vrstve. V prípade potreby môžete skombinovať aj výhrevné káble. Vrstva musí byť dostatočne hrubá a odolná voči poveternostným vplyvom a brániť tak prestupu mrazu a prístupu vody k rastline. No je nutné mať vytvorené aj vetracie otvory, cez ktoré ale neprenikne voda. Zabránime tak tomu, aby sa rastlina nesparila a následne nezhnila. Po napadnutí snehu je dobré ho nakopiť na celý tento palmový bal, pretože sneh je veľmi dobrý izolant tepla. Čím hrubšia vrstva snehu, tým lepšie a tým menšie poškodenie hrozí rastlinám.

S príchodom oteplenia sa ochrana odstraňuje. Po príchode teplejších a dlhších dní už palmy začnú bez problémov rásť a rýchlo vyrastajú nové listy a zregenerujú. Môžeme im dopomôcť výdatnejšou zálievkou a hnojením v teplých a suchých jarných dňoch.

Pestovanie a zimovanie v kvetináči

Trachycarpus fortunei

Palmy môžeme pestovať celoročne v kvetináči. Počas vegetačnej sezóny môžeme palmy umiestniť von podľa potreby na rôzne miesta s rovnakými podmienkami ako pri vysadených palmách. Neodporúčame palmy vysádzať do kvetináčov bez dier nakoľko ak do takéhoto kvetináča naprší alebo zle odhadnete množstvo zálievky palme stoja korene vo vode, odhnijú a palma vie rýchlo uhynúť. Podobne je to aj s miskami pod kvetináčmi, rovnako s nimi opatrne. Palmu treba výdatne poliať a ak v miske zostane voda, taktiež po daždi, treba ju vyliať. Trachycarpus zbožňuje vodu preto počas horúcich letných dní odporúčame výdatnú zálievku každý deň. V kvetináči sú prírastky menšie nakoľko sú korene obmedzované kvetináčom a menším množstvom živín. Práve preto odporúčame palmy v črepníkoch občas prihnojiť a raz za 2-3 roky presadiť do väčšieho kvetináča.

Palmy v kvetináči nezimujeme vonku počas zimy! Ani tá najmrazuvzdornejšia palma by to nezvládla. Je to iné ako pri výsadbe priamo vo voľnej pôde, kde palmy proti premrznutiu koreňov chráni substrát. Palme v črepníku premrznú korene zo všetkých strán, vysilí ju to a následne uhynie. Bežne takto palmy zvládnu mráz v črepníku do -5°C (krátkodobo -8°C). ideálne pre lepšie prezimovanie je na zimovanie umiestniť do chladnej miestnosti (pivnica, garáž a pod.) pri teplote 0°C až 10°C aby si palma odpočinula. Počas zimy pri tejto teplote polievame len mierne, udržujeme substrát mierne vlhký. Čím je chladnejšie, tým menej potrebuje palma vodu a svetlo, pretože v nej neprebieha fotosyntéza a palma „spí“. Akonáhle sa začne dvíhať teplota, nároky na vlahu a svetlo sa zintenzívňujú. Ak je na jar vhodné počasie, palmu presunieme von a pokračuje opäť v raste. Nevystavujte palmu pri presunoch prudkým svetelným a teplotným zmenám, budete mať tak palmu v lepšej kondícií.

Trachycarpus fortunei
Trachycarpus fortunei

Špecifické požiadavky pre rastliny:

Chamaerops humillis, Sabal minor, Nannorrhops ritchiana, Rhapidophyllum hystrix, Trithrinax campestris a taktiež juky

Rastliny pochádzajúce z veľmi suchých oblastí najmä počas zimy, preto odporúčame tieto rastliny vysádzať do dobre odvodneného a vyvýšeného miesta. Vykopanú jamu nestačí vysypať vrstvou štrku alebo inou priepustnou vrstvou, ale celá drenážna časť musí byť odvodnená mimo koreňový systém, preto aby prebytočná voda mala kam vytiecť a nehromadila sa na dne jamy (v oblasti koreňov). Pri výsadbe dbáme teda na dôkladnú drenáž, pretože nahromadená voda len v štrkovom lôžku bez vyvedenia by počas zimy palmám neprospievala. Čím dôkladnejšie drenáž spravíme, tým lepšie budú rastliny prosperovať.
Rastliny vysadené vo voľnej pôde zimujeme podľa nárokov pre konkrétny druh.

Nezabúdajte nato, že my nedokážeme zaručiť, že po zime budú Vaše rastliny v stave aký ste si predstavovali. V najväčšej miere jej stav môžete ovplyvniť práve vy s Vašou pozornosťou a starostlivosť.

Objednajte si originálne príslušenstvo na ochranu rastlín, čo Vám zjednoduší balenie.